Cesta z Košíc do Brna
15. septembra 2010 som odišiel z domu plniť si svoje sny, teda, aspoň som v to dúfal… Po strastiplnej ceste z domu (bývame 10km od Košíc, a šoféroval môj brat, ktorý má vodičák zhruba pol roka) som dorazil na autobusovú stanicu. Posledné bozky s priatelkou, rozlúčka s bratom a jeho priatelkou. Autobus mal 5 minút do odchodu, tak som zložil ruksak nabitý olovom, pohodlne sa usadil, a už sme boli na ceste. Na vedlajšom sedadle pekná blondína, takže cesta ubiehala príjemne :). Trochu sme sa dali do reči, a onedlho na to aj rozlúčili, keďže cestovala do Prievidze. Jej miesto vedla mňa zaujala elegantná dáma, ktorá mohla mať okolo päťdesiatky. Podarilo sa mi z nej vytiahnúť, že je očná chirurgička, a že cestuje do Prahy za vnučkou a dcérou. Niekde na Česko – Slovenskom pohraničí sme zastavili, a šofér nám doprial blahodarných dvadsať minút na pretiahnutie kostí, osviezujúci nočný vzduch sa tu miešal s dymom z cigariet. Ani ja som neodolal, a zapálil som si. Šoféri sa vrátili z kávičky (stáli sme na benzínke), a nahnali nás do autobusu.
Za necelé tri hodiny sme už stáli na Ústredním Autobusovým Nádraží Zvonařka v Brne. Bolo asi trištvrte na päť ráno, všetky podniky zatvorené, a úschovňa batožín otvárala až o šiestej. Nuž, neostalo mi nič iné, len tam tú hodinku a štvrť počkať, vyšlukovať zopár cigariet a naliať do seba štyri kávy z jediného funkčného automatu na nádraží. Vyzeralo to na naozaj dlhý deň….